Aj učitelia niekedy potrebujú niekoho, kto ich vypočuje, položí správnu otázku a pomôže im pozrieť sa na vlastnú prácu z inej perspektívy. Práve o tom je mentoring – nie o hotových radách či hodnotení, ale o spoločnom premýšľaní a hľadaní vlastných riešení. Ako takýto rozhovor funguje, si na mentorskom výcviku v Blatnici vyskúšali aj naše nové kolegyne.
Učiteľská práca je plná rozhodnutí. Každý deň prináša nové situácie, otázky a výzvy, na ktoré nie vždy existuje jednoduchá odpoveď. Čo urobiť, keď žiaci prestávajú spolupracovať? Ako reagovať na konkrétnu situáciu v triede? Čo by sa dalo nabudúce urobiť inak? Často sa od učiteľa očakáva, že bude ten, kto má odpovede. No aj učiteľ potrebuje priestor, kde môže povedať: „Neviem. Skúsme sa na to pozrieť spolu.“
Mentor nie je kontrolór ani poradca
Práve tu má svoje miesto mentoring. Mentoring v školskom prostredí nie je kontrola ani hodnotenie práce učiteľa. Mentor nie je človek, ktorý príde povedať, čo robíme zle a ako to máme robiť správne. Je skôr partnerom v rozhovore – človekom, ktorý pomáha učiteľovi zastaviť sa, pozrieť sa na svoju prácu z iného pohľadu a hľadať vlastné riešenia.
Niekedy totiž stačí správna otázka. Čo sa podľa teba v tejto situácii podarilo? Čo by si chcel nabudúce urobiť inak? Čo potrebuješ, aby sa ti to podarilo? Takýto rozhovor môže pomôcť pomenovať veci, ktoré si učiteľ počas bežného pracovného dňa nestihne uvedomiť.
Mentoring si vyskúšali na vlastnej koži
A práve o tom sa mohli presvedčiť aj naše nové kolegyne Gabika, Helka a Danka, ktoré sa zúčastnili mentorského výcviku v Blatnici. Výcvik nebol len o teórii, ale vyskúšali si mentorské zručnosti priamo v praktických situáciách. Venovali sa práci s otázkami, aktívnemu počúvaniu, poskytovaniu spätnej väzby aj premýšľaniu nad tým, čo robí rozhovor skutočne podporným.
Zaujímavou súčasťou výcviku bolo aj vyskúšanie mentorského rozhovoru s umelou inteligenciou. Aj keď technológia človeka a osobný rozhovor nenahradí, môže byť užitočným priestorom na tréning. Umožňuje skúšať rôzne otázky a reakcie, vracať sa k priebehu rozhovoru a premýšľať nad tým, čo by sme nabudúce mohli urobiť inak.
Bez dôvery to nejde
Dôležitou súčasťou mentoringu je dôvera. Ak má byť rozhovor skutočne užitočný, učiteľ musí mať možnosť hovoriť otvorene – aj o tom, čo sa mu nepodarilo. Práve chyby, neistota či otázky totiž často vytvárajú priestor na učenie sa a profesijný rast.
Mentoring preto nie je o tom, aby sme učiteľom dávali hotové návody. Je o vytváraní priestoru na premýšľanie. O podporovaní zvedavosti, sebareflexie a ochoty skúšať nové veci.
A možno práve v tom spočíva jeho najväčšia hodnota. Dobrý učiteľ nemusí vedieť všetko. Potrebuje však mať odvahu pýtať sa, premýšľať a učiť sa. A niekedy je veľmi užitočné mať pri tom niekoho, kto sa na chvíľu zastaví spolu s ním.
Dana Kovalčíková